Čo odmietam veriť o Bohu? 

 

Odmietam veriť, že Boh je hoci len o kúsok menej než dokonale dobrý. Žiadna okolnosť, žiadna

choroba, dokonca ani smrť na tom nič nezmení. Boh je dobrý. Vždy bol, je a bude.

 

Odmietam veriť, že Jeho láska ku mne má akékoľvek hranice, na ktoré môže naraziť. On miluje

bezhranične. Aj mňa.

 

Odmietam veriť, že existuje silnejší hlas než je hlas Jeho slova. Dokonca odmietam veriť aj tomu, že

Ho nevieme počuť. On hovorí. Neustále. Ku každému človeku.

 

Keď Ho necítim, odmietam veriť, že nie je pri mne. Žiadne teplo, žiadne zimomriavky nie sú pre mňa

potrebným prejavom Jeho blízkosti. On je blízko, lebo je Boh. Imanuel. Boh je s nami.

 

Odmietam veriť, že tma je silnejšia než svetlo, že nenávisť je silnejšia než láska, že diabol je silnejší

než Boh.

Odmietam veriť, že ktokoľvek z nás môže „až príliš“ zlyhať na to, aby ho (alebo ju) Boh mohol úplne

obnoviť. Dokonca verím tomu, že keď nás On obnoví, to čo bolo našou slabou stránkou môže byť

premenené na silnú oblasť nášho víťazstva.

 

Odmietam veriť, že ak som niečo nezažila, tak to neexistuje. Verím o Bohu viac než čo som zažila.

Oveľa viac. Chcem moju skúsenosť približovať k pravde a nie definovať pravdu mojimi skúsenosťami.

 

Odmietam veriť tomu, čo mi hovorí hlas mojich zlyhaní, obmedzení, nepriaznivých okolností a ľudí,

žijúcich v nevere. Tieto hlasy nebudú definovať moju vieru. Moja viera bude definovaná Knihou života

a hlasom živého, dobrého a milujúceho Boha.

 

Veľa vecí som ešte nezažila. Moje mesto, moja krajina ešte nezažili prebudenie.

Odmietam veriť tomu, že naša budúcnosť bude len odrazom našej minulosti.

Verím, že evanjelium je dostatočné, Ježiš je dostatočný. Pre mňa, pre moje mesto aj pre môj národ.

 

 

Autor: Maťa Poláčková

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť